5. Judášov koniec
5. Judášov koniec
02,00 hod.
Mt27
3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili,
ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami:
„Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“
Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“
5 On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel;
a potom sa šiel obesiť.
6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“
7 Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa, to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi.
9 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
„Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela,
10 a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“
Ticho 1 min.
21 Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a vyhlásil:
„Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“
22 Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. 23 Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. 24 Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?“ 25 On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?“ 26 Ježiš odpovedal:
„Ten, komu podám namočenú smidku.“
Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. 27 A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal:
„Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“
28 Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. 29 Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným. 30 On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc. (Jn 13)
.............
1 Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. 2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. 3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; 4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. 5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup. (Lk 22)
.............
3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami:
„Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“
.............
„Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“
02,30 hod.
Mt27
3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili,
ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami:
„Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“
Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“
5 On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel;
a potom sa šiel obesiť.
6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“
7 Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa, to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi.
9 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
„Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela,
10 a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“
Ticho 1 min.
3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami:
„Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“
.............
„Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“
