Nanebovstúpenie Pána - Ježišov návrat k Otcovi
Nanebovstúpenie Pána
(biblické texty na meditáciu)
Ježišove posledné slová a jeho odchod k Otcovi
Matúš 28
16 Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. 17 Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. 18 Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. 19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého 20 a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Marek 16
14 Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. 15 A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. 16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. 17 A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, 18 hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“
19 Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.
Lukáš 24
44 Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ 45 Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, 46 a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych 47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48 Vy ste toho svedkami. 49 Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“
50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51 Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. 52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53 Stále boli v chráme a velebili Boha.
Skutky apoštolov 1
6 A zhromaždení sa ho pýtali: "Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?" 7 On im povedal: "Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, 8 ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj.
9 Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. 10 A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve 11 a povedali: "Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať."
„Oblak im ho vzal spred očí“ (oblak – symbol Božej prítomnosti a ochrany)
Exodus 13-14
17 Keď teda faraón prepustil ľud, ... Boh viedol ľud okľukou, cestou po púšti popri Červenom mori. Izraeliti vyšli z Egypta v bojovej zostave... 21 Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. 22 A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spopred ľudu.
5 Keď egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol, zmýšľanie faraóna i jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a vraveli: „Čo sme to len urobili, že sme prepustili Izraelitov zo svojich služieb?!“ 6 I dal zapriahnuť do svojho voza a svoj (bojový) ľud vzal so sebou, 7 šesťsto vybraných vozov s inými egyptskými vozmi a na každom z nich udatných bojovníkov...
10 Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli, že Egypťania tiahnu za nimi. Tu sa ich zmocnil veľký strach a volali k Pánovi. A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? 12 Nehovorili sme ti o tom v Egypte, keď sme ti vraveli: „Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom!“ Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!“ 13 Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. 14 Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.“
15 A pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! 16 Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu!...“ 19 Nato Boží anjel zmenil svoje miesto. Predtým šiel pred izraelskými vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich. Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a medzi izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc, a tak sa celú noc nedalo k tamtým priblížiť.
21 Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila 22 a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici.
23 Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora... 26 A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ 27 I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. 28 Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. 29 Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr.
30 Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. 31 Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.
Exodus 33
7 Mojžiš vzal stánok, postavil ho mimo tábora, neďaleko od tábora, a nazval ho stánkom zjavenia. Každý, kto sa chcel obrátiť na Pána, vyšiel k stánku zjavenia, čo stál mimo tábora. 8 Keď vyšiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal, každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a hľadel za Mojžišom, kým neprišiel k stánku. 9 A len čo Mojžiš vošiel do stánku, spustil sa nadeň oblačný stĺp a ostal stáť pri vchode do stánku. Potom sa rozprával s Mojžišom. 10 A všetok ľud videl stáť oblačný stĺp pri vchode do stánku. Tu všetci povstali a každý sa vrhol (na zem) pri vchode do svojho stanu. 11 Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom.
Exodus 40
34 Vtedy zakryl stánok zjavenia oblak a príbytok naplnila Pánova sláva. 35 Mojžiš nemohol vojsť do stánku zjavenia, lebo sa na ňom vznášal oblak a Pánova sláva napĺňala príbytok.
36 Keď sa oblak od stánku zdvihol, Izraeliti sa dávali počas celého svojho putovania na pochod; 37 a keď sa oblak nezdvihol, nepohli sa až dotiaľ, kým sa nezdvihol. 38 Cez deň totiž ležal nad stánkom oblak, v noci sa však javil očiam všetkých Izraelitov ako oheň, počas celého ich putovania.
Prvá kniha kráľov 8
1 Vtedy Šalamún zhromaždil starších Izraela a všetkých predstavených kmeňov kniežatá izraelských rodov ku kráľovi Šalamúnovi do Jeruzalema, aby vyniesli Pánovu archu zmluvy z Dávidovho mesta, zo Siona... 3 Keď prišli všetci starší Izraela, vzali kňazi archu 4 a vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli to kňazi a leviti... 6 A kňazi priniesli Pánovu archu zmluvy na jej miesto, do príbytku chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. 7 Lebo cherubíni rozprestierali krídla nad stanovišťom archy, takže cherubíni zakrývali zhora archu a jej žrde... 9 V arche nebolo nič, iba dve kamenné tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny.
10 Keď kňazi vyšli zo svätyne, Pánov dom naplnil oblak, 10 takže sa kňazi pre oblak nemohli postaviť do služby, lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva. 12 Vtedy Šalamún povedal:
„Pán povedal, že bude bývať v oblaku.
13 Rád som ti postavil dom za príbytok,
miesto, kde máš bývať naveky.“
14 Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraelitov... 15 Hovoril: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil sľub, čo dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi... „nie ty postavíš ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier; on postaví môjmu menu dom.“ 20 A Pán splnil svoj sľub, ktorý dal. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zaujal som trón Izraela, ako Pán povedal, a postavil som dom menu Pána, Izraelovho Boha. 21 A tam som pripravil miesto arche, v ktorej je Pánova zmluva, čo uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny.“
22 Potom si Šalamún stal v prítomnosti celého zástupu Izraelitov pred Pánov oltár, rozprestrel dlane k nebu 23 a povedal: „Pane, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani hore na nebi ani dolu na zemi; ... 27 Či naozaj bude Boh bývať na zemi? Veď nebesá a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť...
Ezechiel 10
4 Vtom sa Pánova sláva zdvihla sponad cherubínov na prah domu, dom sa zaplnil oblakom a nádvorie bolo plné lesku Pánovej slávy. 5 A šelest krídel cherubov bolo počuť až na vonkajšie nádvorie podobne hlasu všemohúceho Boha, keď .hovorí. 6 A keď rozkázal človekovi oblečenému do plátna: „Vezmi oheň spomedzi krútňavy, spomedzi cherubínov!“, on išiel a zastal pri kolese. 7 Vtedy cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, nabral a dal do priehrštia tomu, čo bol oblečený do plátna. On vzal a odišiel...
Ježišovi predchodcovia (vzatí do neba) v Starom zákone
Henoch
Genezis 5
21 Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. 22 A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodení žil ešte tristo rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 23 Všetkých Henochových dní bolo tristošesťdesiatpäť rokov. 24 Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal.
Sirachovec 44
16 Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal národom (príklad) pokánia.
Sirachovec 49
16 Medzi zrodenými na svete nikto sa nevyrovná Henochovi, lebo aj jeho vzali (hore) zo zeme.
Eliáš
Druhá kniha kráľov 2
1 Keď Pán chcel Eliáša vziať vo víchrici do neba, išiel Eliáš a Elizeus z Galgaly. 2 Tu Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu!“ Ale Elizeus odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda do Betelu. 3 Vtedy vyšli prorockí synovia, ktorí boli v Beteli, k Elizeovi a pýtali sa ho: „Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Odpovedal: „Aj ja to viem. Buďte ticho!“
4 Potom mu Eliáš povedal: „Elizeus, ostaň tu, lebo Pán ma poslal až do Jericha!“ Odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda do Jericha. 5 I priblížili sa synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, k Elizeovi a pýtali sa ho: „Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Odpovedal: „Aj ja to viem. Buďte ticho!“
6 Potom mu Eliáš povedal: „Ostaň tu, lebo Pán ma poslal k Jordánu!“ Odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda obaja. 7 Ale išli aj päťdesiati mužovia z prorockých synov. Oni sa postavili obďaleč stranou, tí dvaja však stáli pri Jordáne. 8 Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. 9 Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: „Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!“ Elizeus odpovedal: „Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!“ 10 Odpovedal: „Ťažkú vec si žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to, ak nie, nestane sa.“ 11 A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. 12 Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!“ A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy.
Vojsť do neba...
Žalm 24
1 Dávidov žalm.
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa,
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
2 Veď on sám položil jeho základy na moriach
a upevnil ho na vodách.
3 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
4 Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté,
čo nedvíha svoju dušu k márnosti
a neprisahá falošne.
5 Taký dostane požehnanie od Pána
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
6 To je pokolenie tých, čo ho hľadajú,
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Ježiš predpovedal svoj odchod k Otcovi
Ján 14
3 Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.
Ján 16
28 Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“
Ježiš v nebi po pravici Boha
Efezanom 4
9 A čo iné znamená to „vystúpil, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? 10 Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.
Daniel 7
9 Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň. 10 Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: započal súd a otvorili sa knihy...
13 Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. 14 A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstva, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.
Zjavenie apoštola Jána 5
6 I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. 7 On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. 8 A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých, 9 a spievali novú pieseň:
„Hoden si vziať knihu
a otvoriť jej pečate,
lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil
ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa
10 a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu;
a budú kraľovať na zemi.“
11 Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov 12 a volali mohutným hlasom:
„Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý,
prijať moc, bohatstvo a múdrosť,
silu, česť, slávu a dobrorečenie.“
13 A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“
14 A štyri bytosti volali: „Amen.“ A starci padli a klaňali sa.
Žalm 57
1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm.
Miktam. Keď sa skryl pred Šaulom v jaskyni.
2 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou,
lebo sa k tebe utiekam;
v tieni tvojich krídel nachodím útočište,
kým sa nepominú nástrahy.
3 Volám k Bohu, k Najvyššiemu,
k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.
4 On zošle pomoc z neba a zachráni ma;
zahanbí tých, čo ma týrajú.
Boh zošle svoju milosť a pravdu.
5 Som akoby uprostred levíčat,
čo požierajú ľudí.
Ich zuby sú ako oštepy a šípy,
ich jazyk sťa nabrúsený meč.
6 Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
7 Mojim nohám nastavili osídlo,
až sa mi skormútila duša;
predo mnou vykopali jamu,
no sami do nej padli.
8 Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce;
9 budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,
prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.
10 Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.
11 Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.
12 Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
Žalm 123
1 Pútnická pieseň.
Oči dvíham k tebe,
čo na nebesiach prebývaš.
2 Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov,
ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha,
kým sa nezmiluje nad nami.
3 Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami,
lebo už máme dosť pohŕdania;
lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov
a pohŕdania pyšných.
Ježišovo nanebovstúpenie je predpoveďou jeho druhého príchodu v sláve a nášho oslávenia
Ezechiel 11
Toto hovorí Pán, Jahve: Pozbieram vás spomedzi národov, zhromaždím vás z krajín, po ktorých ste roztratení a dám vám izraelskú zem. 18 Vojdú ta a odstránia z nej všetku jej ošklivosť a všetku jej ohavnosť. 19 Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, 20 aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol (ich) Bohom.
Ján 17
24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.
Skutky apoštolov 1
Zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve 11 a povedali: "Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať."
Zjavenie apoštola Jána 22
10 Potom mi povedal: „Nezapečaťuj prorocké slová tejto knihy, lebo čas je blízko! 11 ... spravodlivý nech ďalej koná spravodlivo a svätý nech sa ďalej posväcuje. 12 Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. 13 Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.
17 A Duch i nevesta volajú: „Príď!“
Aj ten, čo počúva, nech volá: „Príď!“
20 „Amen. Príď, Pane Ježišu!“
