Popolcová streda – radosť obrátiť sa - Ján Pavol II.
Obdobie pôstu začína starovekým obradom udelenia popola. Toto gesto, ktoré by niektorí mohli považovať za zastaralé, samozrejme neladí s mentalitou moderného človeka, ale vedie nás k tomu, aby sme prehĺbili jeho zmysel a objavili jeho zvláštnu silu a dôsledok.
Kladením popola na hlavu veriacich kňaz opakuje: „Pamätaj, že si prach a do prachu sa vrátiš.“ Vrátiť sa do prachu je osud, ktorý viditeľne spája ľudí a zvieratá. Ľudské bytie však nie je iba telo, ale aj duch; ak určením tela je prach, duch je stvorený pre nesmrteľnosť. Okrem toho veriaci vie, že Kristus vstal z mŕtvych, zvíťaziac nad smrťou aj vo svojom tele. Aj on v nádeji kráča k tejto perspektíve.
Dostať popol na hlavu preto znamená
- uznať sa za stvorenia, urobené z prachu zeme a určené pre prach (cit. Gen 3,19);
- vyhlásiť sa za hriešnikov, ktorí potrebujú odpustenie Boha, aby mohli žiť podľa Evanjelia (cit. Mk 1,15);
- oživovať nádej na konečné stretnutie s Kristom v nebeskej sláve a pokoji.
Táto perspektíva radosti zaväzuje veriacich robiť všetko možné pre to, aby už v prítomnom čase zakúsili niečo z budúceho pokoja. To predpokladá očistenie srdca a posilnenie spoločenstva s Bohom a s bratmi. K tomu vedie modlitba a pôst, na ktorý som vyzval veriacich tvárou v tvár hrozbám vojny, ktoré ohrozujú svet. Modlitbou sa odovzdávame úplne do rúk Boha a iba od neho očakávame skutočný pokoj. Pôstom pripravujeme srdce, aby prijalo od Pána pokoj, najvyšší dar a najväčší znak príchodu jeho Kráľovstva.
Modlitba a pôst však musia byť sprevádzané skutkami spravodlivosti; obrátenie sa musí prejaviť v pohostinnosti a láske. Takto napomína prorok: „Či nie to je pôst, ktorý sa mi páči, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo?“ (Iz 58,6)
Nebude na zemi mier, kým bude trvať útlak národov, sociálna nespravodlivosť a ekonomická nerovnováha, ktoré dodnes existujú. Ale na veľké a túžené štrukturálne zmeny nestačia iba vonkajšie iniciatívy a skutky, v prvom rade sa žiada obrátenie všetkých sŕdc k láske.
„Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom“ (Joel 2,12). Mohli by sme povedať, že posolstvo dnešnej liturgie sa zhusťuje v tomto smutnom volaní Boha na obrátenie srdca. Toto pozvanie zdôrazňuje apoštol Pavol v druhom čítaní: „Úpenlivo vás prosíme v mene Krista: Nechajte sa zmieriť s Bohom... Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 5,20; 6,2)
Hľa milostivý čas, drahí bratia a sestry, aby sme sa znova pozreli na náš postoj k Bohu a k bratom.
Hľa, deň spásy, v ktorom máme do hĺbky skúmať kritériá, ktoré nás vedú v každodennom živote.
Pomôž nám, Pane, obrátiť sa celým srdcom k Tebe:
Ceste, ktorá vedie k spáse,
Pravde, ktorá oslobodzuje,
Životu, ktorý nepozná smrť.
