Pokúšanie na púšti - Lk 4, 1-13
Pokúšanie na púšti
Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého.
Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal.
V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.
Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“
Ježiš mu odvetil: „Napísané je:
„Nielen z chleba žije človek.“
Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“
Ježiš mu povedal: „Je napísané:
„Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať
a jedine jemu budeš slúžiť.“
Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané:
„Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,“
a „vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“
Ježiš mu odvetil: „Je povedané:
„Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“
Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.
(Lk 4, 1-13)
Ježiš, naplnený Duchom Svätým, je vedený na púšť s úmyslom vyprovokovať diabla – lebo keby tento nebol bojoval, Pán by pre mňa nebol zvíťazil.
(Sv. Ambróz)
Je teda jedna vec, bratia moji milovaní, ktorú si nám treba všimnúť v pokúšaní Pána : Pán odpovedal textami Svätého Písma. Mohol by zvrhnúť pokušiteľa do hlbín Slovom, ktorým je on sám; napriek tomu sa neutiekal k svojej veľkej moci; on iba zdôraznil predpisy Svätého Písma, ukazujúc nám, ako znášať skúšku, čiže keď nám zlí ľudia ubližujú, aby sme sa utiekali k náuke namiesto k pomste.
Porovnajte si trpezlivosť Boha a našu netrpezlivosť. My, keď sme zakúsili nadávky alebo urážky, v našom hneve sa my sami mstíme ako len môžeme; alebo ak nemôžeme, tak sa vyhrážame, že to urobíme. Ale Pán znáša protivenstvo diabla bez toho aby na to odpovedal inak ako prívetivými slovami.
(sv. Gregor Veľký)
