Pravda - Jn 7, 32-53
Pravda
32 Farizeji sa dopočuli, že si zástup o ňom toto pošuškáva, preto veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili. 33 Tu Ježiš povedal:
„Ešte chvíľku som s vami,
potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal.
34 Budete ma hľadať, a nenájdete ma,
a kde som ja, tam vy prísť nemôžete.“
35 Židia si hovorili medzi sebou: „Kam to chce ísť, že ho my nenájdeme. Chce vari odísť do gréckej diaspory a učiť Grékov? 36 Čo je to za reč, čo hovorí: „Budete ma hľadať, a nenájdete ma,“ a „kde som ja, tam vy prísť nemôžete“?“
37 V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal:
„Ak je niekto smädný a verí vo mňa,
nech príde ku mne a nech pije.
38 Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ 39 To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.
40 Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.“ 41 Druhí tvrdili: „Mesiáš je to.“ Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?! 42 A nehovorí Písmo: „Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid?!“ 43 A tak nastala preňho v zástupe roztržka.
44 Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. 45 Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ 46 Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril.“ 47 Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť? 48 Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? 49 A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.“ 50 Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: 51 „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ 52 Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.“ 53 A všetci sa vrátili domov.
(Jn 7, 32-53)
Nič nie je jasnejšie, nič nie je jednoduchšie ako PRAVDA, keď ju hľadáme priamym a úprimným srdcom.
Ale ak je v duši zloba, vtedy nič nie je temnejšie a nepreskúmateľnejšie ako tá istá PRAVDA.
Zákonníci a farizeji, ktorí sa zdali najmúdrejšími zo všetkých ľudí, ktorí boli stále s Ježišom, aby mu kládli pasce, ktorí videli zázraky, ktoré robil, napriek tomu, že čítali Písma, nevyťažili z tohto žiadne ovocie, žiaden zisk.
Naproti tomu sluhov, ktorí nemali všetky tieto vymoženosti, jedna jediná kázeň získala. A tí, ktorí prišli zajať Ježiša Krista, nadšení obdivom, sami boli zajatí. My musíme obdivovať nielen ich múdrosť, veď nepotrebovali zázraky, stačila im náuka Ježiša Krista, jediné jeho slovo, aby sa obrátili (veď nepovedali: Nikdy nikto z ľudí nerobil také zázraky, ale „Nikdy tak človek nehovoril ako tento“), teda nielen ich jemnosť (poddajnosť) je hodná obdivu, ale tiež sloboda, s akou odpovedali tým, ktorí ich poslali.
Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ Vrátiť sa je viac ako prebývať, lebo keby sa neboli vrátili k farizejom, boli by sa vyhli ich hnevu; ale cez svoj návrat majú teraz česť byť kazateľmi múdrosti Ježiša Krista, a tým sa lepšie ukazuje ich rozhodnosť.
A pritom počuli iba jednu veľmi krátku kázeň. Priamej a úprimnej duši netreba dlhých rečí, pravda má sama v sebe dostatok sily.
A čo odpovedali farizeji?
Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? 49 A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.“
A hľa, prečo vy ste viac odsúdenia hodní vy, ktorí ste zotrvali vo svojej nevere, zatiaľ čo ľud uveril. Títo ľudia sa správali ako tí, čo poznajú zákon. Ako by mohli byť preklati? To vy nezachovávate zákon, ktorí ste prekliati, a nie tí, ktorí ho zachovávajú. A nevera tých, ktorí odmietajú veriť v Ježiša Krista, nie je argument, ktorý môže byť použitý proti nemu.
Keď teda nikto z popredných mužov neuveril v Ježiša, ale iba tí, ktorí nepoznali zákon, Nikodém ich napomína prísne týmito slovami: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“
Lebo ak zákon bráni, aby bol usmrtený ten, kto nebol najprv vypočutý, a ak predtým, než by vypočuli Ježiša, snažili sa ho usmrtiť, stali sa porušovateľmi zákona. A ako pridávajú, že nikto z popredných mužov neuverl v neho, evanjelista naschvál ukazuje, že Nikodém patril k nim, a teda aj poprední muži v neho uverili. Bez pochyby ešte o tom nesvedčili verejne, ako by mali, ale napriek tomu prilipli k Ježišovi Kristovi.
(sv. Ján Zlatoústy)
