Boh k nám hovorí
Boh k nám hovorí
Narodila som sa v kresťanskej rodine, od detstva som počúvala o Ježišovi Kristovi, o Božie láske atď. Môj otec mi často opakoval, že aj keď máme kresťanských rodičov, kresťanmi sa nerodíme, ale je to osobné rozhodnutie. Chodila som do kostola s mojimi rodičmi, modlila som sa, čítala som Bibliu. Ale často som si kládla jednu otázku: keby moji rodičia boli hinduisti alebo budhisti alebo moslimovia, aj ja by som bola hinduistka alebo budhistka alebo moslimka, alebo by som bola kresťanka?
Poznala som posolstvo Evanjelia, ale nie iných náboženstiev. Vedela som, že Biblia hovorí: „Boh tak miloval svet, že daroval svojho Syna, aby každý, kto v neho uverí, mal večný život“. Ale naozaj sú Biblia a jej posolstvo Božím slovom?
Strašne som sa bála, že podľa toho, kde by som sa narodila, bola by som nasledovala rozhodnutie rodičov. A tak som sa rozhodla postaviť sa tvárou v tvár svojej otázke a modlila som sa k Bohu týmto spôsobom: „Dokáž mi, že si Boh. Ak to urobíš, zasvätím ti svoj život, ak nie, poviem, že u kresťanov neexistuješ, a pôjdem hľadať inde, až kým ťa nenájdem. Chcem odpoveď z tvojej strany. Ak si Boh, príď, zjav sa mi v mojej izbe. Máš na to 10 minút.“ A potom som čakala 10 minút. Ale nadarmo – nič sa nestalo.
Keď čas ubehol, spomenula som si, čo hovoril môj starý otec: „Boh sa zjavuje cez Bibliu. Po tých desiatich minútach som teda povedala: „Bože, dávam ti poslednú šancu. Starý otec mi povedal, že sa zjavuješ cez Bibliu. Ukáž mi to teraz.“
A potom som otvorila moju Bibliu, len tak námatkovo, a prečítala som si úryvok, ktorý som nikdy predtým nečítala v knihe proroka Izaiáša, kapitola 43: Teraz však toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril, Jakub! Ten, ktorý ťa vyformoval, Izrael! Neboj sa ničoho, pretože ja ťa zachránim. Ja ťa volám po mene: ty si môj! Ak sa budeš brodiť vodami, budem s tebou; a keď riekami, nepotopia ťa; Ak budeš kráčať cez oheň, nepopáliš sa; a plameň ťa nespáli. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj záchranca; Egypt dám ako výkupné za teba, Etiópiu a Sabu namiesto teba. Pretože máš cenu v mojich očiach, pretože si vzácny a ja ťa milujem. Ľudí vydám namiesto teba a národy za tvoj život. (...) Vy ste mi svedkami, hovorí Pán, vy a môj služobník, ktorého som si vybral., aby ste to vedeli, aby sme mi verili a pochopili, že som to ja: predo mnou nebol utvorený nijaký Boh, ani po mne iný nebude. Ja, ja som Večný Pán, a okrem mňa niet iného spasiteľa. To ja som zvestoval, zachránil, predpovedal – medzi vami nie je cudzí boh. Vy ste mi svedkami, hovorí Pán – Ja, ja som Boh a som ním od počiatku, a nik nevytrhne z mojej ruky. Ja budem konať: kto mi bude odporovať?“
Toto čítanie ma ohromilo. To „teraz“ v prvej vete ma zasiahlo ako keď niekto udrie rukou po stole. Chcela som, žiadala som odpoveď hneď teraz – a Boh odpovedal tak, že použil to isté slovo. Chcela som vedieť, kto je Boh – on mi povedal: „Ja som Pán, tvoj Boh... predo mnou nebol sformovaný iný Boh ani po mne nebude... Ja, ja som Boh...“ a potom mi potvrdil dobrú novinu, o ktorej som počula hovoriť: „Ja ťa zachránim... ty si môj... ja som tvoj spasiteľ... milujem ťa... vy ste mi svedkami... okrem mňa niet spasiteľa.“ Pred touto odpoveďou som mala neuveriteľne prekvapujúci pocit, že som bola vyslyšaná v najhlbšej hĺbke môjho bytia. Obrátila som sa. Plakala som, že som bola zasiahnutá tak „presne“ a kľakla som si pred Bohom.
Dodnes mu ďakujem, nielen preto, že mi odpovedal, ale aj preto, že to urobil cez text. A keď som potom neskôr v živote prežívala veľmi bolestivé situácie, vrátila som sa k textu, ktorý bol stále ten istý, vďaka slovám napísaným „čierne na bielom“, a preto viem, že to nebol sen. Ten text bol pre mňa ako zaľúbený list od Boha pre mňa..
Anne Elisabeth
(zdroj: http://christweb.free.fr/page11.html; súkromný preklad z francúzštiny)
