Ja som Ježiš! - svedectvo uzdravenej moslimky
Ja som Ježiš
(svedectvo uzdravenej moslimky)
Narodila som sa v jednej moslimskej rodine v Pakistane. Moja matka zomrela, keď som mala 6 mesiacov. Veľmi mladá som dostala detskú mozgovú obrnu, ktorá bola zle liečená, a zostala som čiastočne paralyzovaná. Pakistanskí lekári nemohli nič robiť.
V 14 rokoch ma môj otec zaviedol k lekárom do Veľkej Británie, ktorí vyhlásili, že žiaden liek ma nemôže uzdraviť. Neostávalo nič iné ako modliť sa.
Môj otec ma zaviedol na púť do Mekky, ale nič sa nezmenilo. Nemohla som viac vstať ani chodiť, boli potrební dvaja ľudia, aby sa o mňa starali 24 hodín denne.
Stratili sme všetku nádej na uzdravenie a vrátili sme sa do Pakistanu. Napriek tomu som neustále pokračovala v modlitbe 5-krát denne, postila som sa v mesiaci ramadán, pretože som bola veľmi zbožná moslimka, veľmi pohrúžená v Islame, a nikto by ma od neho nedokázal oddeliť.
Môj otec zomrel, čo mi spôsobilo obrovský smútok. Nechcela som viac žiť, prosila som Alaha, aby mi dal zomrieť.
Keď som jednej noci plakala a kričala k Alahovi, zrazu som počula jeden jemný a nádherný hlas, ktorý mi hovoril : „Neboj sa, ja ťa zachovám pri živote.“ A ten hlas pokračoval : „Čítaj v Koráne „sourate maryam“, ktorý sa ma týka, čítaj v Koráne, kto je ten, kto uzdravuje chorých a kriesi mŕtvych. Ja som Slovo života, Boží duch a čoskoro znova prídem.“
Bola som šťastná a na druhý deň som prosila, aby mi doniesli Korán. Čítala som verše a našla som tie isté slová, ktoré som počula. Pochopila som, že syn Márie, to je ten, ktorý uzdravuje a kriesi mŕtvych, ktorý je Slovo života a ktorý čoskoro príde.
Bola som šťastná. Začala som sa modliť v mene toho, ktorý ma mohol uzdraviť. Modlila som sa počas 3 rokov! Na konci som bola znechutená a vynervovaná, bola som stále chorá.
8. januára 1971 o tretej hodine ráno som sa zobudila, aby som sa modlila, a povedala som :
„Počúvaj, syn Márie, už sú to 3 roky, čo sa k tebe modlím. Ty si ten, ktorý uzdravuje, ale ja som stále chorá!“
V tej chvíli bola miestnosť naplnená oslňujúcim svetlom. Zľakla som sa, prikryla som si hlavu. Potom som sa skúsila pozrieť a videla som 13 žiarivých osôb okolo mojej postele. Zľakla som sa, lebo dvere a okno boli zatvorené. Povedala som Alahovi: „Kto sú tie osoby a odkiaľ prichádzajú?“ Alah mi nikdy neodpovedal.....
Ten, ktorý bol uprostred nich, vyhlásil : „Ja som Ježiš, Emanuel, Boží syn. Už sú to 3 roky, čo sa modlíš v mojom mene. Teraz som tu a hovorím ti : vstať a poď ku mne!“
Odpovedala som : „Nemôžem, som chorá!“
Vtedy Ježiš povedal : „Ja som Cesta, Pravda a Život. Nikto nepríde k Otcovi ak nie cezo mňa. Vstaň a poď ku mne!“
V tej chvíli som videla, ako svetlo vyšlo z jeho rúk a prišlo ku mne, mäso prišlo na moje choré a vychudnuté telo, vstala som a padla som pred ním na kolená. Ježiš mi pomohol vstať, požehnal ma svojou rukou a moje šaty, ktoré boli zelené, zbeleli.
Ježiš mi povedal : „Zbavujem ťa tvojich hriechov, dávam ti spásu a večný život a svoje biele šaty zachovaj bez poškvrny. Ty si môj svedok, choď k môjmu ľudu (k ľuďom okolo seba) a povedz im, aby sa pripravili, lebo čoskoro prídem.“
Ježiš ma naučil modlitbu Otče náš. Potom mi povedal : „Neboj sa nikoho, choď ohlasovať túto správu každému. Všetci, ktorí uveria, budú spasení. Kamkoľvek pôjdeš, ja budem s tebou.“
Tých 13 osôb vstalo a opustilo miestnosť. Našla som sa sama v tejto izbe, stála som. Bolo to už 19 rokov, čo som nevstala. Začla som chodiť a chodiť a chodiť, taká som bola šťastná.
O štvrtej ráno prišla moja teta a doniesla mi lavór s vodou, aby som sa pripravila na modlitbu. Keď sa priblížila, za dverami počula kroky.
Povedala : „Gulshan, kto to chodí v tvojej izbe?“
Odpovedala som : „To som ja, teta!“
„Ale nie, to je nemožné, si chorá!“
Tak som jej otvorila dvere a ona ma videla stáť a ja som jej všetko porozprávala. Svedčila som, že Ježiš Kristus, Boží syn, ktorý ma uzdravil, je Cesta, Pravda a Život, že ma zbavil mojich hriechov, že ma naučil pravú modlitbu, Otče náš, a že ma poslal niesť túto správu celému ľudu, tým, ktorí ho nepoznajú, zo všetkých národov, zo všetkých rás.
Moja teta mi odpovedala : „Podeľ sa s touto zvesťou s chudobnými, povedz im, že prorok Ježiš ťa uzdravil, ale nepovedz, že on je Boží syn, lebo tu ťa zabijú.
Moja rodina urobila veľkú oslavu za moje uzdravenie, ale nehovorili o Ježišovi.
Ja som sa k nemu naďalej modlila každý deň. Ježiš ku mne ešte hovoril a ukázal mi veľa ďalších vecí. Ukázal mi nebo, miesto neskutočnej krásy, kam idú všetci tí, ktorí sú spasení, zo všetkých národov a zo všetkých rás. Ukázal mi vo vízii človeka, ktorý nosil uniformu armády spásy a býval 10 km odo mňa, aby som ho zašla navštíviť a mohla dostať Bibliu.
Neskôr som stretla tú osobu, ktorú som videla vo vízii. Tá osoba mi darovala Bibliu, pomohla mi ju pochopiť, potom ma pokrstila v Lahore.
Moja rodina ma úplne zavrhla, našla som útočište v jednej škole pre slepých v Lahore. Počas 2 rokov nikto z mojej rodiny ma neprišiel pozrieť.
Potom jedného dňa prišiel môj mladý švagor a oznámil mi, že moja sestra je vážne chorá. Šli sme ju pozrieť. Keď sme prišli, bola už mŕtva. Už pripravovali pohreb.
Modlila som sa časť noci a Pán mi daroval istotu, že ju vzkriesi. Išla som k nej. Lekár ju vyhlásil za mŕtvu už 40 hodín. Modlila som sa za ňu. Ona otvorila oči a posadila sa na posteli. Celá rodina bola ohromená, pýtali sa ma, ako je to možné. Povedala som : „Spýtajte sa mojej sestry.“
A moja sestra rozprávala, ako videla jedného muža, veľmi pekného a slávneho, ktorý mal korunu. Ten muž jej povedal : „Dcéra moja, Ja som Ježiš, Emanuel, Boží syn, ja som Cesta, Pravda a Život. Ja ťa uzdravujem a zbavujem tvojich hriechov a dávam ti spásu a večný život. Vráť sa a ži vo mne.“
Moja sestra vstala z postele úplne zdravá a začala servírovať čaj a jedlo všetkým, ktorí prišli na jej pohreb.
Stala sa kresťankou a ja sama som ju pokrstila.
Teraz bývam vo Veľkej Británii a cestujem všade po svete, aby som ohlasovala túto dobrú zvesť.
Gulshan
(Súkromný preklad z francúzštiny. Zdroj : http://christweb.free.fr/page71.html)
