Getsemani SK

Oslobodený z moci diabla

Volám sa Franck Alexandre. Vyrastal som v Ardennes, v skromnej rodine. Môj otec bol nezamestnaný a moja matka vykladala karty. Môj brat drogoval a ja sám som bol veľmi násilný a praktizoval som bojové umenia. Moja matka ma často zavolala k sebe, aby mi vykladala karty. Bola známa ako veštkyňa a praktizovala okrem iného kyvadlo a veštenie z ruky.

Raz jedna kartárka ponúkla mojej matke, aby šla na stáž spiritizmu, aby tak pridala túto praktiku do svojej praxe a zarábala viac peňazí. Ona sa vrátila nadšená stážou a začala praktizovať špiritizmus (vyvolávanie duchov mŕtvych ľudí). Jej klientela sa zväčšila a ona zarábala veľa peňazí. Ale tie peniaze sa míňali rovnako rýchlo ako prichádzali. Od tej chvíle sa v našom dome začali diať zvláštne veci: hrnce padali, počas noci sa premiestňovali nábytky.

Aj mňa veľmi zaujímali okultné vedy. Hltal som knihy o parapsychológii a skúšal som presúvať papiere a ohýbať lyžice na diaľku. Stal som sa schopným vypnúť televízor a svetlá prostredníctvom slova. To, čo na začiatku bolo pre mňa zábavou, sa však rýchlo stalo nočnou morou. Veľmi často ma v noci zdrapili neviditeľné ruky a prenasledovali ma dotyky. Začal som žiť v strachu a v neustálej hrôze, napriek tomu, že som bol držiteľom čierneho opasku v karate. Prežíval som peklo, rozdvojenie osobnosti, bol som sám s mojimi problémami, nevediac, kde nájsť pomoc. Nechcel som sa radiť s psychiatrom, lebo som dobre vedel, že sa z toho nedostanem tabletkami – môj problém bol duchovného rázu.

Moja malá 6-ročná sestra bola tiež zatiahnutá do tohto okultného sveta a začala otáčať stoly. V noci sa budila a kričala od hrôzy, mala vízie príšer a cintorína. Celá naša rodina bola pohrúžená do zlovestného sveta a nemohli sme nič robiť pre to, aby sme sa z toho dostali.

Jedného dňa som chcel bojovať proti tým silám svojimi päsťami a svojimi nadávkami a cítil som, že jedna hrozná vec vošla do mňa a rozdelila mi vnútro.

Bol som presvedčený, že sme komunikovali nie s mŕtvymi, ale so zlými duchmi. Ich jazyk bol plný protirečenia, a to čoraz väčšieho.

Jedného rána vo februári 1985, po bezsennej noci, jeden hlas v mojom vnútri mi povedal: „Vstaň, je čas, zomri mladý!“ Pristúpil som k oknu s neodolateľnou túžbou spáchať samovraždu, aby som raz a navždy skoncoval s mojím utrpením. 6 poschodí podo mnou som videl ulicu a chystal som sa skočiť.

V mojom vedomí mi zrazu prebleskla hlavou jedna ochromujúca myšlienka: „Si si istý, že tvoje utrpenie sa skončí? Nepôjdeš náhodou do pekla?“

Násilne som zatvoril okno a v tranze som padol na kolená, kričiac celým srdcom k Bohu! Povedal som mu: Bože, neviem, kto si, neviem, či si Budha, Mohamed alebo Ježiš Kristus, ale obraciam sa na TEBA, ktorý si stvoril nebo a zem – ak existuješ, zachráň ma, vrúcne ťa prosím!

Moji rodičia počuli hluk a prišli do mojej izby. Našli ma v tranze a slzách. Nevedeli, čo robiť. Videl som môjho otca bezbranného a moju matku bezmocnú. Vyhlásil som mojej matke, že si nájdem iný byt, pretože náš dom bol posadnutý. Bol som psychicky vyčerpaný! Už niekoľko mesiacov som nedokázal spať.

V to sobotné ráno som vyšiel von a blúdil som po uliciach. Nejaká skupina kresťanov mi podala nejaký leták, ktorý som rýchlo skrkval. Potom som ich stretol znova. Vzal som si leták, aby som im urobil radosť, a pokračoval som svojou cestou.

Zrazu som nadobudol presvedčenie, že ten Boh, ku ktorému som volal, v to isté ráno mi dával schôdzku. Vrátil som sa po svojich stopách a povedal som človeku, ktorý mi podal leták: „Dobrý deň, pane. Volám sa Franck Alexandre, moja matka je kartárka, špiritistka atď... Volajú ma syn čarodejnice. Môj dom je posadnutý od pivnice až po povalu. Som obklopený „prízrakmi“, obeť dotykov, počujem hlasy. Vzťah medzi mojím otcom a matkou je napätý. Moja malá sestra vidí v noci prízraky a kričí! Ja mám čierny opasok v karate, bijem sa na trhových slávnostiach... Máte pre mňa nejaké riešenie?“

Ten človek mi odpovedal: „Áno, si pod vplyvom prekliatia, ale Ježiš ťa môže oslobodiť. Otvoril Bibliu a prečítal mi jeden úryvok: Deuteronómium 18,10n: Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi.

Pri čítaní toho textu som bol presvedčený, že je to pravda. Prijal som pozvanie prísť na stretnutie v ten večer a tam som si uvedomil, že uprostred tých kresťanov je niekto mocnejší ako duchovia, ktorí ma obývali. Na konci stretnutia sa pastori modlili za mňa, vyzvali ma prosiť o odpustenie mojich hriechov a vyznať Ježiša ako môjho Spasiteľa a Pána. Vzápätí som mal videnie: videl som rieku, ktorá prúdila zo srdca Boha a prichádzala oslobodiť celé moje bytie. Počul som hluk reťazí, ktoré sa lámali, a zvuk dverí, ktoré sa otvárali. Zahalil ma obrovský nadpozemský pokoj a počul som hlas Ježiša, ktorý mi hovoril: „Ty si môj sluha. Vybral som si ťa, aby si zaniesol evanjelium národom.“

Dnes som evanjelizátor a hlásam evanjelium v mnohých krajinách. Kázanie je sprevádzané mnohými zázrakmi.

Vrátil som sa domov úplne oslobodený, naplnený radosťou a bežal som oznámiť dobrú správu mojej matke. Práve s jednou čarodejníčkou obracala poháre. Táto žena mi chcela čítať osud, ale ja som jej v mene Ježiša prikázal odísť – a ona ušla.

Moja matka prijala návštevu pastora a pochopila, že to, čo robí, je Bohom zakázané. Všetko zanechala a prijala Ježiša ako Spasiteľa. Celá moja rodina sa obrátila k Ježišovi a môj otec bol v kostole evanjelistov uzdravený zo svojho vredu.

Frank    (espoiretdelivrance.com)

zdroj : http://christweb.free.fr/index_fichiers/Page885.htm