Zdravotný hendikep vzniká v myslení
Zdravotný hendikep vzniká v myslení
REBRÍČEK HODNÔT
K téme, o ktorej dnes budem hovoriť, ma privádza konštatovanie všetkých rodičov, ktorých poznám a ktorí čakali narodenie svojho dieťaťa. Všetci spoločne a spontánne vyjadrovali jediné prianie: „Len aby sa naše dieťa narodilo zdravé.“ Rovnako, všetky prieskumy ukazujú, že väčšina ľudí považuje za najväčšiu hodnotu v živote práve zdravie. Toto naoko nevinné presvedčenie ľudí má ďalekosiahle následky, pretože vysokou mierou ovplyvňuje mnohé ich rozhodnutia a následne aj konanie.
VŠETKO JE RELATÍVNE
Raz som mal sen. Skôr to bola vízia, keďže sa to stalo počas dňa a ja som nespal. V tej vízii som videl planétu X. Na tej planéte žili ľudia, ako sme my, no mali niekoľko zvláštností. Spomeniem tri. Všetci ľudia na planéte X mali krídla a vedeli lietať. Dokázali aj chodiť, ale keďže to bolo namáhavejšie ako lietanie, málokedy chodili pešo. No z času na čas sa na planéte X narodil jedinec bez krídel. Zakaždým to bol pre jeho rodičov i okolie šok. Hovorili si: „Chudáčik bez krídel! Bude musieť všade chodiť pešo, prípadne loďou, autom, či lietadlom.“ Takýchto jedincov bez krídel nazvali telesne postihnutými a aby nevyvolávali u zdravej populácie súcit a tiež aby neovplyvnili genofond planéty X, posielali deti narodené bez krídel na vzdialenú planétu. Na planétu zvanú Zem. No a keďže na Zemi nikto nemal krídla, pozemšťania si žili prekvapivo šťastne i bez nich.
Všetci ľudia na planéte X dokázali vidieť cez všetky materiály. Cez drevo, kameň, kov... Boli bystrozrakí. No z času na čas sa na planéte X narodil jedinec, ktorý videl len cez priezračné sklo, čistú vodu a číry plast. Cez iné materiály nevidel. Zakaždým to bol pre jeho rodičov i okolie šok. Hovorili si: „Poloslepý chudáčik! Bude musieť vždy nazerať dnu a obchádzať predmety, aby sa dozvedel, čo je za nimi.“ Takýchto jedincov nazvali zrakovo postihnutými a aby nevyvolávali u zdravej populácie súcit a tiež aby neovplyvnili genofond planéty X, posielali deti narodené bez bystrozrakosti na vzdialenú planétu. Na planétu zvanú Zem. No a keďže na Zemi nežil nikto bystrozraký, pozemšťania si žili prekvapivo šťastne i bez tejto vlastnosti.
Všetci ľudia na planéte X si dokázali navzájom čítať myšlienky. Vedeli aj rozprávať, ale nepotrebovali to. No z času na čas sa na planéte X narodil jedinec, ktorý čítať myšlienky iných nedokázal. Zakaždým to bol pre jeho rodičov i okolie šok. Hovorili si: „Chudáčik! Bude rozumieť iba hovoriacim ľuďom.“ Takýchto jedincov nazvali mentálne postihnutými a aby nevyvolávali u zdravej populácie súcit a tiež aby neovplyvnili genofond planéty X, posielali deti narodené bez schopnosti telepatie na vzdialenú planétu. Na planétu zvanú Zem. No a keďže na Zemi nežil nijaký telepat, pozemšťania si žili prekvapivo šťastne i bez tejto vlastnosti.
KAŽDÉ POROVNANIE KRÍVA
(Marcus Aurélius)
Chýbajú Vám krídla? Trpíte pre nedostatok bystrozrakosti, či absenciu telepatie? Stráca tým Váš život zmysel? Stráca hodnotu? No ak by ste boli jediný, to by bolo iné, však? Prečo??? Najväčšou príčinou bariér myslenia v súvislosti so zdravotným postihnutím je porovnávanie. Toto porovnávanie existuje v dvoch rovinách s dvomi negatívnymi následkami.
Výsledkom pohľadu zdravého človeka, ktorý sa porovnáva s človekom s postihnutím, je pýcha. Prejaví sa to napr. naoko nevinným povzdychom: „Chudák!“ Ale i menej nevinnou podporou tzv. slobodného rozhodnutia ženy.
Výsledkom pohľadu človeka s postihnutím, ktorý sa porovnáva so zdravými ľuďmi, je závisť. Prejavuje sa to zvyčajne túžbou po činnostiach, ktoré by ako zdravý aj tak nikdy nerobil. Čiže mnohé problémy sú tak iba fiktívne. Nakoniec, i zdraví ľudia majú limity – finančné, vzťahové, talentové...
Porovnávanie bolo i základom pre matematický príklad v učebnici pre základné školy v tretej ríši hitlerovského Nemecka. Príklad znel. „Ríša dáva na jedného spoluobčana so zdravotným postihnutím XY tisíc ríšskych mariek ročne. A) vypočítaj, koľko je to mesačne. B) porovnaj so mzdou svojho otca.“ Dnes už vieme, kam doviedol vtedajšie Nemecko výsledok tohto jednoduchého príkladu.
REALITA POPIERA STEREOTYPNÉ PRESVEDČENIA
Videli ste už ľudí bez rúk, ktorí úžasne hrajú na gitare alebo maľujú? Viete o tom, že Bethoven komponoval svoje najlepšie skladby hluchý? Poznáte príbeh bežca, ktorý s umelými protézami nôh prekonal v behu všetky časové svetové rekordy zdravých športovcov? Realita je plná nemožných príkladov, ktoré sa stali.
NÁDEJ
Mám viacero priateľov, ktorí sa narodili i napriek tlaku lekárov a okolia ich matiek proti tomu. Naozaj majú trvalé zdravotné postihnutie. Okrem toho vysokoškolské vzdelanie, vedú vlastné organizácie, majú milujúcich manželov/manželky a i napriek všetkým prognózam zdravé deti. Osobne radím zdravie na podobnú úroveň ako peniaze. Ani zdravie, ani peniaze, nie sú pre mňa cieľom či dokonca hodnotou. Oboje výrazne ovplyvňuje pohodlie života, ale je pohodlie hodnota??? Peniaze aj zdravie sú iba prostriedkami k niečomu oveľa dôležitejšiemu, čo sa nakoniec dá dosiahnuť aj bez nich. Ak aj prijmeme zdravie za hodnotu, určite ju predčí silná viera, trvalá nádej a všeobímajúca láska. Prezident Václav Havel definoval nádej nasledovne: „Nádej, to nie je presvedčenie, že všetko dopadne dobre. Nádej to je istota, že robíte to najlepšie, čo môžete urobiť, bez ohľadu na výsledok.“
Svojim príspevkom chcem povzbudiť rodičov, aby prijali dieťa so zdravotným postihnutím, aby ho neporovnávali s inými, aby ho neľutovali a neizolovali. Povzbudzujem ich, aby mu vštepili hlavne sebadôveru, ktorú mu môžu dať, alebo naopak, vziať, najviac oni. Aby mu pomohli objaviť a rozvinúť talenty, ktoré má každý človek. Nech nestrácajú nádej...
Rastislav Sabatula,
zdroj: Spravodajca o.z. Fórum života č. 3/2010: http://www.forumzivota.sk/spravodajca-o-z-forum-zivota
