Božia prozreteľnosť - Pacifický rýchlik
Božia prozreteľnosť
Pacifický rýchlik sa závratnou rýchlosťou rúti prériami ... Temná, bezhviezdna noc ... len vlakvedúci uprene hľadí do diaľky ... Naraz ... akoby sa nejaká biela postava objavila vo svetle reflektorov uháňajúcej lokomotívy a akoby strojvodcovi kývala: Zastav! Stoj! Strojvodcovi prešiel mráz po chrbte, ale mátoha zmizla a vlak sa rúti ďalej.
Po chvíli sa prízrak objavil znova... Strojvodca nastrašene siahol po brzde ... ale zasa nič. Vlak ďalej uháňa temnou nocou ...
Ale hľa, prízrak sa objavuje po tretí raz ... Prestrašene máva svojou rukou, zahalenou bielym plášťom : Zastav! Stoj!
Strojvodca stratil vládu nad svojimi nervami, bezmyšlienkovite siaha po brzde a zatiahne ... ohlušujúci škripot, praskot, vagóny narážajú na seba, batožina padá zo svojich miest, cestujúci sa náhle prebúdzajú z tvrdého spánku a vydesene kričia. Všetko sa hrnie von z vagónov : Čo je?! Čo sa stalo?!
Čo sa stalo?
Niekoľko metrov ďalej viedla trať cez dlhý most, ktorý však v noci náhle strhla rozvodnená rieka. Na kraji peniacich sa vĺn, niekoľko metrov od brehu, stojí teraz dymiaca lokomotíva ...
A mátoha, ktorá zachránila stovky ľudí pred utopením v rieke? – Nuž, malá nočná mora sa nejako dostala pod sklo reflektorov lokomotívy a ako sa tam trepotala a mávala krídlami, vyzeral jej tieň vo svetle reflektorov ako nejaká príšera pred rútiacim sa vlakom – a spôsobila, že strojvodca vlak zastavil.
Pretože Božej ruke postačí i nepatrné motýlie krídlo, aby ním zachránil život stoviek ľudí ...
(Tóth T., Veliký Bůh, Universum 1948, s. 25-26)