Čo zmôžu slzy matky - Posledný súd - sv. Brigita Švédska
Čo zmôžu slzy matky
- Posledný súd -
(zjavenia sv. Brigite Švédskej)
Bolo mi zjavené, ako nebo rozhodlo o mojom synovi Karlovi :
Videla som Pána Ježiša Krista sedieť spolu so svojou matkou v strede nebeských vojsk, ako súdia môjho syna.. Karlova duša bola nepatrne maličká, nahá, slepá a triasla sa od strachu. Z pravej strany ju strážil anjel, z ľavej diabol, ale žiaden z nich si na ňu netrúfal.
Diabol kričal : „Počúvajte ma! Všemohúci Sudca! Musím sa sťažovať na tamtú paniu, ktorá je mojou paňou a zároveň vašou matkou a ktorú tak milujete, že dostala od vás vládu nad nebom i zemou a nad nami démonmi. Čo sa týka duše, ktorá tu teraz stojí pred vami, konala voči nám nespravodlivo, lebo podľa práva mala táto duša, len čo opustila telo, patriť nám, my sme sa jej mali ujať a sami ju predviesť pred váš súd. Ale teraz dávajte pozor, spravodlivý Sudca: Táto žena, vaša matka, bez čakania rýchlo vzala túto dušu do svojich rúk a až sem ju sprevádzala svojou mocnou ochranou.“
Presvätá Panna okamžite vysvetlila, že duša napriek svojim hriechom veľmi milovala Božiu Matku a nadovšetko ju uctievala.
Diabol to pripustil, ale sotva bol odstrašený : „Chcem vám prečítať hriechy, ktorých sa dopustila práve táto duša, odkedy dokázala rozoznať spravodlivé od nespravodlivého, a potom uvidíte! Pretože som práve taký rozumný ako zlý, každý skutok som si zapísal, aby som na nič nezabudol. Áno, namiesto toho, aby táto duša pestovala zdržanlivosť, hnala sa za všetkými pozemskými márnosťami a telesnými rozkošami!“
Anjel odporoval : „To je pravda. Keď však jeho pozemská matka spoznala, že vôľa jej syna sa prikláňa k hriechu, ihneď mu prišla na pomoc. Robila skutky milosrdenstva a denne sa zaňho modlila. Tým nakoniec získal toľko Božej bázne, že ak zhrešil, hneď potom sa vyspovedal.“
Diabol mu to vrátil : „Teraz prednesiem jeho hriechy.“ Ale odrazu sa zmiatol, hľadal všade okolo seba a lamentoval : „Ach, beda mi, kde sú moje zápisky? Všetko zmizlo, ako je to možné? Tam nebolo iba ako, ale aj kedy zhrešil, a teraz je všetko zotreté a ja sa už neviem rozpamätať!“
Anjel povedal : „To spôsobili slzy jeho matky!“
Diabol vystrúhal zlostnú tvár : „Mám ešte plné vrece hriechov, ktoré chcel oľutovať, ale potom na to zabudol. Za to si zaslúži trest.“
Anjel ho vyzval : „Otvor to vrece!“
Pri týchto slovách diabol vrieskal ako posadnutý : „Čože? Okradli ma! Vrece je preč a s ním aj všetky hriechy. Pritom bolo vrchovato naplnené lenivosťou toho človeka, ktorá mu bránila vykonať mnohé dobré skutky!“
Anjel odpovedal : „Tie hriechy ti ukradli slzy jeho matky, lebo jej plač a modlitby sa tak páčili Bohu, že ju vyslyšal.“
Diabol sa nechcel vzdať a rozprával o všedných hriechoch môjho syna, o jeho nespravodlivých ziskoch, o nedostatku čností a o všeličom inom, čo sa dalo proti Karlovi Ulfssonovi uviesť. Diabol si všetko presne pamätal a do toho vkladal svoju nádej na výhru. Anjel zasa odporoval, že môj syn prejavil pevnú vôľu putovať do Svätej zeme. A čo by na všetkých hriechoch mohlo byť neodčinené, za to všetko preliala jeho matka nespočetné slzy a posielala modlitby k nebu, takže všetko je zneplatnené a diabol už nad ním nemá moc.
Tu pekelná bytosť zrevala : „Beda mi! Moje srdce a moja pamäť sú prázdne! Už neviem ani to, ako sa tamten na zemi volal. Ó, prekliata matka, ktorej oči môžu pojať toľko sĺz, koľko táto duša potrebovala na úplné umytie! Nech je prekliata so všetkým svojím rodom!“
Medzitým Pán povedal : „Zmizni, diabol, si môj nepriateľ!“
A rytierovi : „Poď, môj vyvolený!“
Na konci zjavenia sa anjel ešte raz obrátil ku mne : „Musíš vedieť, že Boh ti toto zjavenie nedal len preto, aby ťa utešil, ale aj preto, aby si mohla ďalej rozprávať, aký milostivý je Pán voči nábožným. A ten rytier, tvoj syn, by nikdy nebol spasený, keby od detstva nebol mal úprimnú vôľu milovať Boha.“
(Barbara Güntherová-Haugová, Brigita Švédska, SSV Trnava 2009, s. 273-5)