Hovor, čo cítiš
Hovor, čo cítiš...
Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou, a daroval mi ešte odrobinku života, ten čas by som využil najlepšie, ako len dokážem.
- Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam,
ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem.
- Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu.
- Spal by som menej a sníval viac, pretože viem, že každú minútu so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla.
- Šiel by som, keď sa iní zastavujú.
- Budil by som sa, keď iní spia.
- Keby mi Boh daroval ešte odrobinku života, jednoducho by som sa obliekol a kráčal k slnku.
- Objavoval by som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu.
- Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že je nevhodné zamilovať sa, keď si už starý. Nevedia totiž, že starnú práve preto, lebo utekajú pred láskou.
- Dieťaťu by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich až vtedy, keď sa naučí lietať.
- Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul, že smrť neprichádza so starobou, ale so zabudnutím či opustenosťou.
Toľko vecí som sa od vás, ľudia, naučil...
- Naučil som sa, že všetci chcú žiť na vrchole hory, no zabúdajú, že naozajstné šťastie sa ukrýva v spôsobe, akým na tento vrchol vystupujeme.
- Naučil som sa, že keď novorodenec po prvý raz chytí svojou dlaňou palec svojho otca, drží ho už navždy.
- Naučil som sa, že človek môže pozerať na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť, aby sa zdvihol...
Je ešte mnoho vecí, ktoré som sa od vás mohol naučiť, ale v skutočnosti sa mi neveľmi zídu, pretože vo chvíli, keď ma vložia do truhly, nebudem už nažive.
Hovor vždy to, čo cítiš,
a rob to, na čo myslíš.
- Keby som vedel, že ťa dnes posledný raz uvidím spať, silno by som ťa objal a modlil by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť tvojím anjelom strážnym.
- Keby som vedel, že toto sú posledné minúty, v ktorých ťa vidím, povedal by som: „Milujem ťa.“ A nepredpokladal by som hlúpo, že ty o tom predsa vieš. Vždy je nejaké ráno a život nám vždy dáva možnosť urobiť dobrý skutok, ale pokiaľ sa mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva, chcel by som ti povedať, ako veľmi ťa milujem a že na teba nikdy nezabudnem.
- Ráno nie je zaručené nikomu – ani mladému, ani starému. Možno, že dnes sa poslednýkrát pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa nezdržuj a urob dnes to, čo môžeš, pretože ak sa ukáže, že sa nedočkáš rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev, na jeden bozk – budeš ľutovať, že si bol príliš zaujatý na to, aby si svojim najbližším splnil posledné želanie.
- Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ – buď na nich dobrý a nájdi si čas, aby si im povedal: „Je mi ťažko...“, „Prepáč...“, „Prosím...“, „Ďakujem...“ – a všetky tie láskavé slová, ktoré poznáš. Nikto si ťa totiž nebude pamätať za tvoje utajené myšlienky. Pros preto Pána o silu a múdrosť, aby si ich mohol vypovedať. Dokáž svojim priateľom a blízkym, ako veľmi ich potrebuješ.
Tieto slová adresuj, komu len chceš. No pokaiľ to neurobíš dnes, zajtrajšie ráno bude také isté, ako to včerajšie.
Gabriel García Márquez
(Kolumbijský spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1982. Dnes už má vyše 80 rokov a trpí rakovinou lymfatického systému.)
