Nervózna opička
Nervózna opička
Jeden človek sa cítil sám, a tak sa rozhodol, že si kúpi nejaké zvieratko, aby mu robilo spoločnosť. Šiel na trh a zapáčila sa mu jedna malá opička. Malo to však jeden háčik – opička bola veľmi zlostná. Prskala, vrčala, bola veľmi nepokojná, dokonca sa ho pokúšala uhryznúť. Napriek tomu si ju kúpil.
Keď prišiel domov, pripravil jej klietku – domček a chcel ju tam vložiť. No keď ju chytil do ruky, zistil niečo zvláštne – opička mala okolo pásu niečo tvrdé. Odhrnul srsť a uvidel starý, zhrdzavený drôt, ktorý bol taký stiahnutý, že sa jej zarezával až do živého mäsa. Nečudo, že opička bola taká nepokojná, veď aj ten najmenší pohyb jej spôsoboval bolesť. Oholil jej teda srsť okolo pása a kliešťami prestrihol drôt. Vtedy opička, konečne uvoľnená zo svojho puta, ktoré jej roky spôsobovalo bolesť, začala od radosti tancovať a vyskakovať. Odvtedy z nej bolo milé, pokojné zvieratko.
Aj my sme také malé, nervózne opičky. Hriech, ktorý roky nosíme „okolo pása“ (v srdci), nás neustále omína, tlačí, zarezáva sa nám „až do živého mäsa“... Preto je vo svete toľko zla, nenávisti a nelásky. Až keď nám odstrihnú tento zhrdzavený pás, ktorý nás zväzuje, až vtedy sme naozaj slobodní, až vtedy môžeme zažiť skutočnú radosť a byť naozaj šťastní.
Veď Boh tak miloval svet,
že dal svojho jediného milovaného Syna,
aby každý, kto v neho verí, nezahynul,
ale aby mal večný život. (Jn 3,16)
Dovoľme Bohu, aby nám odstrihol tento hrdzavý drôt, ktorý nás roky trápi, ktorý nám spôsobuje bolesti, ktorý nás oberá o pokoj.
Dovoľme mu, aby nás oslobodil od všetkého, čo nás zväzuje!
Veď Ježiš zomrel práve preto,
aby sme my mohli žiť,
aby sme boli slobodní a šťastní!
