Getsemani SK

Ukrižovanie Pána

(zjavenia sv. Brigite Švédskej)

Trinásteho mája, na Nanebovstúpenie Pána, sme stáli pred Jeruzalemom. Menší bratia z kláštora na hore Sion nás pozvali, ale na želanie najsvätejšej Panny sme sa pobrali radšej k hospicu johanitov, ktorí už dvesto rokov prijímali pútnikov každého stavu. Hospic ležal v blízkosti Baziliky Svätého hrobu a tam sme sa ponáhľali hneď ráno po našom príchode. Bol piatok. Tento deň sme dodržiavali prísny pôst, aby sme si pripomínali utrpenie nášho Pána. Stáli sme v kostole, ktorý obopínal miesto ukrižovania i hrob, z ktorého Pán vstal z mŕtvych.

Vystúpila som po schodoch do kaplnky, ktorá je postavená na skale Golgoty, a plačúc som si kľakla. Odrazu sa pred mojimi očami dialo to, čo sa tu odohrávalo pred trinástimi storočiami – videla som strašné ukrižovanie Božieho Syna :

Židia práve viedli vyzlečeného a zbičovaného Pána na popravu. Kríž postavili do jamy v zemi a okolo neho kladivom zatĺkali kliny, aby kmeň pevne držal. Pripevnili k nemu aj drevené schodíky, aby kati ľahko mohli vystúpiť a dokonať svoje dielo. Potom za revu a posmechu viedli Pána hore. On šiel mierne ako tichý baránok na svojej ceste k mäsiarovi. Keď už stál hore, ochotne rozopäl ramená, otvoril pravú ruku a položil ju na kríž. Divokí sluhovia ju surovo pribili, svoje klince zatĺkali do najtvrdších častí kostí. Potom vyhľadali jeho ľavú ruku a rovnako ju pribili na kríž. Zároveň násilím naťahovali jeho telo. Nohy preložili jednu cez druhú a pribili dvoma klincami. Pritom mu tak naťahovali svaly, že mal skoro všetky žily a šľachy roztrhané. Tŕňovú korunu, ktorú mu počas križovania dali dole, mu znova pritlačili na hlavu. Pritom mu tak dopichali hlavu, že mu krv tiekla do očí i do uší. Tvár i bradu mal pokryté ružovou krvou, ani keby ho do nej boli namočili.

Odrazu kati zobrali všetky drevené schody, vztýčili kríž a môj Pán na ňom visel. A keď som sa plná bôľu dívala na túto ukrutnosť, videla som na zemi zničenú matku, chvejúcu sa a polomŕtvu. Ján a ženy z príbuzenstva, ktorí stáli neďaleko po pravej strane kríža, ju utešovali. Bola som taká uchvátená novou bolesťou zo súcitu s presvätou Matkou, že sa mi zdalo, akoby ostrý meč prenikal aj mojím srdcom. Jeho matka sa napokon zdvihla a pozerala úplne vyčerpaná na svojho syna. Tak stála, podopieraná ženami, zahĺbená, klesajúca, polomŕtva, prevŕtaná mečom bolesti. Keď Syn videl ju a iných priateľov plakať, poslal svoju matku slzami prerývaným hlasom za Jánom. Jeho hlas a celkový vzhľad prezrádzali, že aj pre bolesti matky bolo jeho srdce prebité starosťou.

Potom som videla, že jeho pekné, nádherné oči sú skoro zlomené, ústa otvorené a krvavé, tvár bledá, vpadnutá, nevýrazná i postriekaná krvou a celé jeho telo sčerneté, modrasté i slabnúce pre stálu stratu krvi. Koža a panenské mäso jeho najsvätejšieho tela boli také citlivé a krehké, že aj najmenší úder zanechal na ňom čierne a modré škvrny. Chvíľami sa snažil na kríži trochu pohnúť, lebo keď bolesť ustavične stúpala od prebitých končatín a žíl až do srdca, trpel neznesiteľné bolesti, ktoré ho kruto mučili. Tak sa jeho umieranie stupňovalo do najväčších múk. Plný nevýslovného utrpenia zvolal hlasným, jasným hlasom k svojmu Otcovi :

„Ó, Otec, prečo si ma opustil?“

Mal bledé pery, skrvavený jazyk a jeho brucho bolo vpadnuté akoby v ňom neboli už nijaké vnútornosti. Ešte druhýkrát zakričal v krajnom strachu a biede :

„Ó, Otec, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha!“

Jeho hlava, ktorú predtým ľahko nadvihol, klesla a vypustil svojho ducha. Keď to videla jeho matka, zatriasla sa a bola by spadla na zem, keby ju iné ženy neboli zachytili.

V tej istej hodine sa jeho ruky pod váhou tela trochu roztiahli, a tak celé jeho telo spočívalo na klincoch, ktorými boli ukrižované nohy. Jeho prsty, ruky a ramená boli teraz ešte viac vystreté ako predtým a jeho lopatky a chrbát vyzerali ako pritlačené na kríž.

Židia naokolo posmešne revali : „Mária, teraz je tvoj syn už mŕtvy!“ a všeličo iné. A kým dav postával okolo, pribehol jeden muž a s úžasnou zlosťou vrazil Ježišovi kopiju do pravého boku s toľkou silou, že sa skoro objavila vľavo. Keď kopiju vytiahol, z rany sa ihneď vylial prúd krvi, krvou bol pokrytý aj vrchol kopije a jej časť. Keď to videla jeho matka, triasla sa a horko vzdychala. Jej tvár a celý výraz vyjadrovali, že cez jej dušu prenikol ostrý meč utrpenia.

Keď sa všetko splnilo a zástupy odišli, Ježišovi priatelia sňali jeho telo. Matka ho so smútkom vzala na svoje sväté ramená. Sedela a on jej ležal na kolenách, doráňaný, čierny a modrý. Slziac ho umývala spolu s Jánom a ostatnými. Ľanovou plachtou čistila celé telo a všetky rany. Zavrela mu oči a pobozkala ho, potom ho zavinula do čistej plachty. Tak ho s nárekmi a veľkým zármutkom preniesli do hrobu.

(Barbara Güntherová-Haugová, Brigita Švédska, SSV Trnava 2009, s. 269-271)