V ťažkých chvíľach - sv. Filoxenus z Mabbugu
V ťažkých chvíľach
Bol si povolaný z Egypta ako Hebreji; more bolo ako bariéra pred nimi a Egypťania ich prenasledovali;
ale ako Mojžiš nechal krik Egypťanov a obrátil sa k modlitbe a volal k Bohu, aj ty:
nechaj starosti a myšlienky, ktoré nepriateľskí démoni búria v tebe;
zotrvávaj v neustálej modlitbe,
volaj v utrpení svojím srdcom
a nech hlas tvojho volania vystúpi z hĺbky myšlienok tvojej duše.
A hneď slovo, ktoré bolo dané Mojžišovi, je povedané aj tebe:
„Prečo voláš ku mne? Natiahni svoju ruku nad more a rozdeľ ho!“
A hneď úzkosti opúšťajú miesto, závoj smútku, ktorý bol pred tebou, je zvinutý, a ukrutná hĺbka žiaľu sa rozdelí pred tebou.
Myslel si si, že ich neprejdeš suchou nohou – a kráčaš po nich a prechádzaš ich hĺbkami. Veci ťažké sa stávajú ľahkými. Ten múr, ktorý bol postavený a o ktorom si si myslel, že ho nebudeš môcť zbúrať, je zničený pred tebou. Tvoja modlitba preráža a prechádza priepasťou všetkého zla, ktoré sa rozprestierali pred tvojimi očami.
(sv. Filoxénus z Mabbugu, VI. storočie)
